EKZÉM / ATOPICKÁ DERMATITÍDA

Ekzém je všeobecný pojem týkajúci sa podráždenej pokožky, pričom najbežnejším typom ekzému je atopická dermatitída. Atopická dermatitída je veľmi rozšírená chronická zápalová choroba kože, ktorá postihuje až 1 z 5 detí a 2% dospelých na celom svete. ¹

Ekzém sa prejavuje červenými a šupinatými vyrážkami, ktorý najčastejšie postihuje tvár, lakte a kolená. Obyčajne spôsobuje výrazné svrbenie pokožky, predovšetkým v noci. Deti s ekzémom majú ťažkosti so spánkom čo môže viesť k úzkosti, problémom s učením a zhoršeniu kvality života detí, aj ich rodičov. Našťastie ekzém v detskom veku sa približne v 80% prípadov² zlepší, ale stále ešte zostáva veľa dospelých, ktorí trpia ekzémom aj naďalej.

Čo spôsobuje ekzém?

Predpokladá sa, že patogenéza ekzému je multifaktoriálna, pričom hlavnými prispievateľmi sú genetická predispozícia, slabá funkcia bariéry kože a zhoršená zápalová odpoveď. ³ Okrem toho výrazný vplyv na závažnosť ochorenia môžu mať aj environmentálne faktory, ako je vystavenie alergénom a cigaretový dym.

Tabuľka 1 – Faktory zahrnuté v patogenéze ekzému

 

Faktory pri ekzémoch	Popis
Narušená bariéra kože	Ľudia s ekzémom majú tendenciu k narušeniu kožnej bariéry s predispozíciou k suchej a podráždenej pokožke, často spôsobenej genetickou mutáciou v kožnom proteíne nazývanom filaggrín.4
Hyperaktívna zápalová odpoveď	Hyperaktívna imunitná odpoveď vedúca k zápalu kože spôsobuje pri ekzémoch sčervenanie a opuchnutie.4
Genetika	Ľudia s rodinnou anamnézou ekzému môžu byť geneticky náchylní a majú zvýšené riziko ekzému, astmy a iných alergických stavov.5 Presné vzorce dedičnosti pri ekzémoch zatiaľ nie sú známe.6
Nedostatočné prírodné antibakteriálne látky na pokožke	Výskumníci preukázali, že mnoho ľudí s ekzémom má nedostatok prirodzene produkovaných antibakteriálnych látok, čo môže zvýšiť riziko kožných infekcií.7
Narušený kožný mikrobióm	Bežne bilióny baktérií, ktoré sa označujú ako kožná mikrobiota, prebývajú na pokožke v harmónii. Avšak u ľudí s ekzémom sa táto zdravá rovnováha môže narušiť s nadmernou tvorbou Staphylococcus aureus.8

 

 

 

Príznaky ekzému

 

Ľudia s ekzémom majú sklony k suchej pokožke s chronickými svrbivými a šupinatými oblasťami spolu so začervenaním a opuchom. Poškriabanie môže ďalej dráždiť pokožku, čo vedie k opuchu, presakovaniu a mokvaniu, čo sa často označuje ako cyklus svrbenia-poškriabania. ⁹

Ak je pokožka rozškrabaná, podráždená a zapálená, kožná bariéra je oslabená, čo zvyšuje riziko opakujúcich sa infekcií. ¹⁰ Najčastejšie postihnuté oblasti tela sa líšia v závislosti od veku.

U detí a dojčiat ekzém bežne postihuje tvár, kolená, vnútornú stranu lakťa a zápästie. U starších detí, dospievajúcich a dospelých sa ekzém zvyčajne objavuje na krku, vnútorných stranách lakťa a zadnej časti kolien. Hoci sa ekzém podstatne častejšie vyskytuje v detstve a zvyčajne sa s vekom zlepšuje, môže pretrvávať až do dospelosti, dokonca u niektorých dospelých sa vyskytne po prvýkrát.

 

Rizikové faktory

 

Vek

Ekzém sa najčastejšie vyskytuje u malých detí a zvyčajne sa s vekom zlepšuje. Hoci môže rovnako postihnúť aj dospievajúcich a dospelých.¹

Prostredie

Kombinácia chladných zimných mesiacov a zvýšené vnútorné vykurovanie môžu vysušiť pokožku a zhoršiť funkciu bariéry kože. Výskum ukázal, že nízke teploty a nízka vlhkosť sú spojené s vyšším výskytom ekzému. ¹¹ Na druhej strane, niektorí ľudia zaznamenali zhoršenie ekzému vo vlhkom prostredí, čo poukazuje na variabilitu príznakov u ľudí. ¹²

Genetika

Hoci dedičnosť ekzému stále nie je presne pochopená, genetický prvok tvorí predpoklad u niektorých ľudí. Geneticky abnormálne alebo nedostatočné kožné proteíny nazývané filaggrin boli identifikované až u 50% ľudí s ekzémom. ^{13, 14}

Kožné alergény

Environmentálne alergény, ako je živočíšny roztoč, prachové roztoče, peľ a latex, môžu spôsobiť kontaktnú dermatitídu u niektorých jedincov, čo vedie k podráždeniu a zvýšenému riziku ekzému. ¹⁵

Výživa

Výživa môže mať výrazný vplyv na ekzémy a až jedna tretina detí s ekzémom má známu potravinovú senzitivitu alebo alergiu. ¹⁶ U ľudí s ekzémom je päť najčastejších potravinových alergií na vajcia, mliečne výrobky, lepok, sója a arašidy. ¹⁷

Cigaretový dym

Expozícia cigaretovému dymu výrazne zvyšuje riziko ekzému, vrátane pôsobenia pasívneho cigaretového dymu v prenatálnom období. ^{18, 19}

Produkty, kúpanie, oblečenie

Dráždivé produkty aplikované na pokožku, ako sú mydlá a alkoholy, môžu vysušovať a zbaviť pokožku prirodzeného mazu, čím príznaky ekzému môžu pretrvávať. Rodičom detí s ekzémom sa odporúča, aby starostlivo používali mydlo a okamžite použili hydratačný prostriedok po kúpaní. ²⁰ Výrobky aplikované na pokožku musia byť vybrané starostlivo, aby sa predišlo dráždivým chemikáliám, ako sú vonné látky a konzervačné látky. ¹⁵ Navyše, odevy vyrobené z vlny alebo iných hrubých tkanín môžu zvýšiť svrbenie a zhoršiť ekzém. ¹²

Stres a spánok

Existuje vzájomné prepojenie medzi psychickým stresom a ekzémom. Ekzém môže viesť k zvýšenému stresu, zatiaľ čo samotný stres môže zhoršiť príznaky ekzému. ²¹ Zvýšené svrbenie v noci môže mať za následok deficit spánku, čo má výrazný vplyv na kvalitu života. ²²

Liečebné postupy

 

Starostlivosť o ekzém si vyžaduje neustálu pozornosť, dôkladný výber produktov a vyhýbanie sa jeho spúšťačom. Ekzém je v mnohých prípadoch chronickým ochorením, ktoré môže byť zvyčajne obtiažne vyliečiť.

 

 

Tabuľka 2 – Liečebné postupy pri ekzémoch ^{23, 24}

 

Faktory pri ekzémoch	Typický prístup liečby
Nadmerne aktívny imunitný systém a zápal	Zmierniť zápal
Narušená bariéra pokožky	Zlepšiť bariéru pokožky hydratáciou a vyvarovať sa dráždivým látkam
Svrbenie	Zmierniť svrbenie
Zvýšená náchylnosť na infekciu	V prípade potreby antimikrobiálne látky
Environmentálne faktory	Vyhýbať sa dráždivým mydlám a horúcim kúpeľom, použiť zvlhčovač a odvyknúť si od fajčenia 25, 26

 

Referencie

 

1. Nutten S. Atopic dermatitis: global epidemiology and risk factors. Ann Nutr Metab. 2015;66 Suppl 1:8-16.
2. Dangoisse C. [Atopic dermatitis]. Rev Med Brux. Sep 2011;32(4):230-234.
3. Rerknimitr P, Otsuka A, Nakashima C, Kabashima K. The etiopathogenesis of atopic dermatitis: barrier disruption, immunological derangement, and pruritus. Inflamm Regen. 2017;37:14.
4. Czarnowicki T, Krueger JG, Guttman-Yassky E. Skin barrier and immune dysregulation in atopic dermatitis: an evolving story with important clinical implications. J Allergy Clin Immunol Pract. Jul-Aug 2014;2(4):371-379; quiz 380-371.
5. Asher MI, Montefort S, Bjorksten B, et al. Worldwide time trends in the prevalence of symptoms of asthma, allergic rhinoconjunctivitis, and eczema in childhood: ISAAC Phases One and Three repeat multicountry cross-sectional surveys. Lancet. Aug 26 2006;368(9537):733-743.
6. Brown SJ, McLean WH. Eczema genetics: current state of knowledge and future goals. J Invest Dermatol. Mar 2009;129(3):543-552.
7. Hata TR, Gallo RL. Antimicrobial peptides, skin infections, and atopic dermatitis. Semin Cutan Med Surg. Jun 2008;27(2):144-150.
8. Kong HH, Oh J, Deming C, et al. Temporal shifts in the skin microbiome associated with disease flares and treatment in children with atopic dermatitis. Genome Res. May 2012;22(5):850-859.
9. Pavlis J, Yosipovitch G. Management of Itch in Atopic Dermatitis. Am J Clin Dermatol. Dec 28 2017.
10. Ashbaugh AG, Kwatra SG. Atopic Dermatitis Disease Complications. Adv Exp Med Biol. 2017;1027:47-55.
11. Engebretsen KA, Johansen JD, Kezic S, et al. The effect of environmental humidity and temperature on skin barrier function and dermatitis. J Eur Acad Dermatol Venereol. Feb 2016;30(2):223-249.
12. Silverberg JI, Hanifin J, Simpson EL. Climatic factors are associated with childhood eczema prevalence in the United States. J Invest Dermatol. Jul 2013;133(7):1752-1759.
13. Cabanillas B, Novak N. Atopic dermatitis and filaggrin. Curr Opin Immunol. Oct 2016;42:1-8.
14. Akiyama M. FLG mutations in ichthyosis vulgaris and atopic eczema: spectrum of mutations and population genetics. Br J Dermatol. Mar 2010;162(3):472-477.
15. Schena D, Papagrigoraki A, Tessari G, et al. Allergic contact dermatitis in children with and without atopic dermatitis. Dermatitis. Nov-Dec 2012;23(6):275-280.
16. Zuniga R, Nguyen T. Skin conditions: common skin rashes in infants. FP Essent. Apr 2013;407:31-41.
17. Bergmann MM, Caubet JC, Boguniewicz M, Eigenmann PA. Evaluation of food allergy in patients with atopic dermatitis. J Allergy Clin Immunol Pract. Jan 2013;1(1):22-28.
18. Molin S, Ruzicka T, Herzinger T. Smoking is associated with combined allergic and irritant hand eczema, contact allergies and hyperhidrosis. J Eur Acad Dermatol Venereol. Dec 2015;29(12):2483-2486.
19. Yang YW, Chen YH, Huang YH. Cigarette smoking may modify the risk of depression in eczema among adults: a preliminary study using NHANES 2005-2006. J Eur Acad Dermatol Venereol. Sep 2011;25(9):1048-1053.
20. Uehara M, Takada K. Use of soap in the management of atopic dermatitis. Clin Exp Dermatol. Sep 1985;10(5):419-425.
21. Peters EM, Michenko A, Kupfer J, et al. Mental stress in atopic dermatitis--neuronal plasticity and the cholinergic system are affected in atopic dermatitis and in response to acute experimental mental stress in a randomized controlled pilot study. PLoS One. 2014;9(12):e113552.
22. Chang YS, Chou YT, Lee JH, et al. Atopic dermatitis, melatonin, and sleep disturbance. Pediatrics. Aug 2014;134(2):e397-405.
23. Saeki H, Furue M, Furukawa F, et al. Guidelines for management of atopic dermatitis. J Dermatol. Oct 2009;36(10):563-577.
24. Dimitriades VR, Wisner E. Treating pediatric atopic dermatitis: current perspectives. Pediatric Health Med Ther. 2015;6:93-99.
25. Oak JW, Lee HS. Prevalence rate and factors associated with atopic dermatitis among Korean middle school students. J Korean Acad Nurs. Dec 2012;42(7):992-1000.
26. Kimata H. Cessation of passive smoking reduces allergic responses and plasma neurotrophin. Eur J Clin Invest. Feb 2004;34(2):165-166.

 

Zpět k článkům